Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Vznikla vnútornou kolonizáciou začiatkom 14. storočia. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Pratunprunn /1367/, Zyjeskut /1371/, Solossnicza /1773/, maďarský Széleskút a to széle „široký“ a kút „studňa“ / zrejme napájadlo pre pasúci sa dobytok/, tomu zodpovedá nemecký názov Breitenbrunn /Breit „široký“, brunn „studňa, prameň/. V slovenskom z maďarského názvu asi vplyvom slova soľ – vznikla podoba Sološ rozšírená o príponu – n – ica. V časti chotára je totiž názov Slanisko zo základu slaný, soľ.

Konali sa tu najmä jarmoky a trhy. Medzi najstaršie budovy, stavby obce okrem kostola patria: farská budova, ktorá podľa kroniky, r. 1771 bola obnovená a kaplnka na kalvárii v r. 1773. Avšak kedy bola postavená, nie sú správy. Je známa svojím vnútrajškom, pretože sa vo vnútri nachádza nápis, ktorý je písaný ešte v staroslovenčine.

Avšak s Obcou Sološnica je späté i meno okrem iných Petra Rovnemissa. Kanonická vizitácia z roku 1634 hovorí, že Peter Rovnemiss, evanjelický kazateľ v dobe 1549 – 1599, kedy pán Plaveckého hradu bol nábožensky evanjelicky založený, preložil bibliu do „uhorskej reči“, do reči ľudu. Peter Rovnemiss do roku 1634 mal v kostole umiestnenú pamätnú tabuľu.

Farská budova, ktorá patrí ku kostolu pochádza z roku 1771 je sama o sebe stavbou. Sú na nej vidieť prvky dobovej architektúry a to najmä symetrická dispozícia širokého priečelia.

Pôvodný kostol pochádza zo 14. storočia a bol zasvätený svätému Osvaldovi. Hovorí preto táto okolnosť, že v Obci Sološnica bola zriadená fara roku 1398 a už vtedy mala Sološnica svoj kostol, ako i usporiadaný náboženský život. Avšak matriky boli písané od roku 1665 a knihy farnosti od roku 1561. Pôvodná matrika existovala až do tohto storočia, asi do roku 1905, kedy bola odcudzená a od tohto roku 1905 je písaná nová matrika.

Nový kostol, postavený na základoch starého kostola, prestavený po pohromách, ktoré postihli Sološnicu, v roku 1699 dostal aj nových patrónov a to Všetkých Svätých.

Nový kostol bol postavený v barokovom slohu, čomu nasvedčujú typické prvky vo vnútri kostola. Maľovka pochádza z roku 1880 – 1890. Vo vnútri sa nachádzajú tri oltáre. Jeden hlavný a dva vedľajšie, z ktorých jeden je tzv. oltár kráľov. Sú na ňom sochy kráľov i výsostné ozdoby zodpovedajúce kráľom. Vo vnútri sa ďalej nachádza kazateľnica, ktorá je najvzácnejšia. Tiež sa vo vnútri na maľovke nachádzajú vzácne obrazy, medzi inými i obraz Svätého Osvalda, ktorému bol zasvätený pôvodný kostol.

Po pravej strane vedľajšieho východu sa nachádza I. náhrobný pomník postavený osvietenej a vznešenej pani manželke Helene Zrini od jej váženého a vznešeného smútiaceho muža, manžela pána Štefana Balaša.

Po ľavej strane je II. náhrobný pomník, kde muž odetý brnením a kapsidou, pravou rukou držiaci meč bez pochvy, je vytvorený ako socha umeleckou rezbou v červenom mramore. Nápis nad ľavou rukou: Dnes mne, zajtra tebe. Poniže nápis:

Znamenitému a výtečnému hrdinovi Melchiorovi Balassi z Ďarmat, osvietenému na rady, veľkodušnému vernosťou sľubu, tento pomník dal postaviť svojmu otcovi, vysoko si vážiacemu, syn Štefan Balaši. Zomrel vo Viedni roku kristu pána 1568, v mesiaci 9. vo svojom veku 54 ročný.

III. náhrobným pomníkom je pomník z bieleho mramoru, ktorým je prikrytá krypta rodiny Medňanských

Kostol je postavený v slohu barokovom, avšak vývinom udalostí a dejín bol upravovaný.

Pristavená kaplnka Božského Srdca je postavená v roku 1946 z vďačnosti Sološničanov za ochranu pri prechode frontu na jar roku 1945. Kaplnku dal postaviť vdp. Ján Turza.

SPRÁVCOVIA FARNOSTI:

Do roku 1561 – Moravec Mathias
1561 – 1599 – Mokossinus Stanislav
1629 – 1655 – Štomfaj Georg
1655 – 1682 – Thoranyi Ján
1682 – 1685 – Bellaszic Jakub
1685 – 1716 – Martinkovič František
1716 – 1727 – Pericza Pavol
1728 – 1748 – Nehibocz Jakub
1748 – 1755 – Passoni Jakub
1755 – 1771 – Szlávik Michal
1771 – 1773 – Batjovičs Mikuláš
1773 – 1795 – Vajzer Ignác
1795 – 1842 – Dluhovský Vavrinecz
1842 – 1863 – Pulman Jozef
1863 – 1866 – Valko Jozef
1866 – 1870 – Špringl Štefan
1870 – 1900 – Egel Andrej
1900 – 1920 – Stašek Ján
1920 – 1929 – Hránek Ján
1929 – 1934 – Šikuta Mikuláš
1934 – 1938 – Uherčík Michal
1939 – 1948 – Turza Ján
1948 – 1952 – Palkovič Anton
1952 – 1957 – Jurkech Anton
1957 – 1959 – Raček Henrich
1959 – 1991 – Bednár Valerián
1992 – 1995 – Janovský Metód, Chudý Rudolf
1995 –   2011  – Zakowicz Edward – zmrtvýchvstalec
2012- 2012 –  Gabriel Koch
2012 -2014 –  Jaroslav Máčovský
2014 –             Imrich Dočolomanský