Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Vznikla vútornou kolonizáciou začiatkom 14. storočia. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Pratunprun (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (l773), maďarský Széleskút a to széles „široký“, brun „studňa“ ( zrejme napájadlo pre pasúci sa dobytok), tomu zodpovedá nemecký názov Breitenbrunn (breit „široký, brunn „ studňa, prameň“). V slovenskom z maďarského názvu asi vplyvom slova soľ – vznikla podoba Sološ rozšírená o príponu –n – nica. V časi chotára je totiž názov Slanisko zo základu slaný, soľ.

Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, panstvu Plaveckého hradu Serédyovcom, Balassovcom, potom panstvu Plavec – Malacky ( vystriedali sa ako majitelia viaceré rodiny a ich pokolenia). Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov.

Podľa listiny „Colonia sub montem Rachsturm“ z roku 1478 nachádzala sa v Sološnickom chotári pod vrchom „Rošturm“ osada „Hólint“, ktorú obývali lesní robotníci ( holchokari) nemeckého pôvodu. Domy tu boli drevené v počte asi 20 chalúp. Osada spustla po roku 1781 po vyhlásení tolerančného patentu, ktorý nedovoľoval založiť evanjelickú motlitebňu, kde nebolo aspoň sto evanjelických rodín. Väčšina obyvateľov tejto osady sa vtedy odsťahovala do Sološnice a do Pezinka. V našej obci ich potomkovia žijú dodnes.

V roku 1828 mala obec 205 domov a 1484 obyvateľov. Títo sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, kožušníctvom, pálením vápna – zachovalo sa až do roku 1950. Rozšírená bola výroba dreveného náradia, čo sa zachovalo až doteaz.

V obci sa nachádzajú dve kultúrne pamiatky:

  • Kostol všetkých svätých – pôvodný kostol pochádza zo 14. storočia. Nový kostol bol postavený na základoch starého v roku 1699. Bol zasvätený Všetkým svätým. Je postavený v barokom slohu. Do dnešnej doby prešiel mnohými opravami. Maľovka pochádza z rokov 1880 – 1890.
  • Píla po Alexandrovi Nottnom z roku 1880

V roku 1720 bol v obci mlyn, v 18. storočí tu pracovala papiereň, v 19. storočí pálenica a bol založený panský majer.

Dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov a kostol.

V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce.

Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy kTrnave tiahlo pruské vojsko. Došlo k početným bojom. Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí.

V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na Jamách“ a „Nížiny“. K ďalšiemu zosuvu prišlo aj v roku 1936.

Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie l.svetovej vojny, kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich vo vojne padlo. Na ich pamiatku dala obce v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov.

Ak sa chcete o histórii ako aj súčasnosti dozvedieť viac, môžete si na Obecnom úrade zakúpiť knihu o Sološnici.