Narodil sa 16. 12. 1876 v Sološnici. Ľudovú školu vychodill v rodnej obci, strednú vo Svätom Jure. Teológiu vyštudoval v Ostrihome, kde mal 5. novembra 1902 vysviacku. Päť rokov kaplančil v malých mestách a obciach so slovenským obyvateľstvom : v Senici, v Hronskej Kamenici, vo Sv. Ondreli. Od roku 1907 do roku 1919 pôsobil v Budapešti ako duchovný správca nemocnice sv. Štefana. Ovládal viacero jazykov, veľa cestoval. Doktorát filozofie získal na peštianskej univerzite. Pôsobil na Bohosloveckej fakulte v Budatešti. Po vzniku ČSR pôsobil na stredných školách v Bratislave. Zomrel v Bratislave 20. júna 1923, pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.
Napísal prvú slovenskú historickú gramatiku “ Vývoj skoloňovania podstatných a prídavných mien slovenských,“ Trnava SSV 1922.
Svojou historickou mluvnicou vytvoril nový typ ochrany samostatnosti slovenského jazyka. V úvode historickej gramatiky vystupuje proti nacionalistickej mienke, ktorá sa snažila slovenský jazyk degradovať na nárečie. Jeho historická gramatika má charakter vysokoškolskej učebnice, je písaná prehľadne, názorne a pútavo.
Narodil sa v roku 1849 v Malackách. Žil v Malackách, neskôr v Sološnici a vo Viedni. Ako bohatý veľkostatkár po celý život vyvíjal aktivitu ako amatérsky archeológ. Prekopal značnú časť Záhoria. Na vlastné trovy zorganizoval ľudové múzeum v Sološnici, ktoré obsahovalo okolo 14 000 mincí, 1 000 kusov keramicko-majolikových výrobkov, 200 druhov umeleckých výšiviek ku krojom noseným v 17. – 18. storočí. Jeho zbierka obsahovala pamätné prstene, pečatné prstene a prstence, ktoré používali jednotlivé šľachtické rody, mestá, cechy a zemani. Zbierka zhromažďovala i mince Biatlec a Nonns ako i ďalšie mince z doby F. Rákocziho II.
Všestranná osobnosť Spitzera vynikne i na pozadí toho, že popri inom sa napríklad podielal na založení hasičského spolku v Sološnici v roku 1881.
Narodil sa v Sološnici. Vyučil sa za kolára, remesla sa však nepridŕžal. Vždy ho priťahovala príroda a hory. Preto odišiel pracovať do Čiech, do Krkonôš.
Od roku 1959 pracoval ako profesionál Horskej služby Krkonoše. Bol samostatným pracovníkom v lavínovej prevencii.
Zúčastnil sa mnohých horolezeckých výprav.
Pochádza z hudobníckej rodiny, sám bol v mladosti členom hudobnej skupiny v Sološnici. A práve tu videl medzery v našej obci, že len veľmi málo nielen mladých, ale aj starších obyvateľov sa zaujíma o históriu obce a neznáme sú im sološnické piesne. Preto pri každej návšteve komunikoval s občanmi, ktorí majú blízko k hudbe a učil ich texty starých piesní. Mnohé boli zaspievané pri rôznych obecných podujatiach a slávnostiach.
Pri príležitosti 640. výročia prvej písomnej zmienky o obci dňa 31. 8. 2007 bolo p. Valeriánovi Spustovi udelené „ČESTNÉ OBČIANSTVO OBCE SOLOŠNICA“ za udržiavanie ľudových tradícií a šírenia dobrého mena obce.
Zomrel 8.6.2018. Posledná rozlúčka sa konala 20.6.2018 v Kostole sv.Petra v Špindlerovém Mlýne.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7
2
|
8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |